Štvordňová študijná cesta do Rakúska bola navrhnutá tak, aby účastníci cesty získali skúsenosti z iných blízkych miest , ktoré majú podobnú kultúru, ( sú veľkosťou porovnateľné) , podobný štýl života a spôsoby uchovania kultúrnej, mestskej a miestnej, priemyselnej a inej histórie. Zisťovali sme aké sú tamojšie metódy, techniky, objemy a sofistikovanosť uchovávania dedičstva a spomienok. Popri tom sme aj počas tohto poznávacieho zájazdu aj naďalej spolupracovali na bilingválnej-dvojstrannej spolupráci slovenských a maďarských účastníkov, napr. v komunikácii a v budovaní tímov. Samotná cesta bolo poučná aj v tom, že Rožňavskí inštitucionálni odborníci a členovia Miskolckej skupiny mimovládnej organizácie mali rozdielne okruhy záujmov , rozsahu a zamerania zo širokej ponuky štajerského múzea, takže dvojjazyčné zostavy niekedy spoločne, inokedy rozdelene navštevovali jednotlivé akcie a pamiatky mesta Graz ( v celkovej dĺžke asi dva a pol dňa čistého času, okrem času venovanému na cestu tam a späť v dĺžke približne jeden a pol dňa).
V deň príchodu sa členovia delegácie poprechádzali úzkym centrom mesta. Po návštevách rieky Mura, hlavného námestie, hlavnej ulice, štvrti Joanneum , nasledovalo večerné lezenie na horu Schlossberg.
Nasledujúci dopoludňajší program nás priviedol na horu uprostred mesta, ale tento krát však nie pešo, ale s klzákom. Na vrchole hory členovia Conin tímu spoločne sledovali pamiatky a predovšetkým panorámu mesta v každom smere. Možno konštatovať, že tu sme získali veľa skúseností , ktoré sa dajú využiť aj v našich domácich podmienkach : ako možno turistom šikovným a zaujímavým spôsobom prezentovať naše mestá.
Po zvyšok času naša cesta viedla po trase Karmelitenplatz – Domkirche – Mausoleum – Tummelplatz – Herrengasse, po ktorej jedna časť nášho spoločného tímu bola už v mysliach v Landeszeughause, čo je Stájer Arzenal, kde sa zdržali dve hodiny na štyroch poschodiach. Potom prišiel rad na najväčšiu a najvýznamnejšiu špecialitu miestneho vyhliadkového programu , čo je Kunsthaus , ktorý bol vybudovaný počas projektu Európskeho hlavného mesta kultúry z roku 2003. V tomto múzeu moderného umenia čakala slovensko-maďarských návštevníkov jedná veľmi zvláštna expozícia. Najväčší zážitok však mali pri pohľade na výstavu z otvorenej terasy budovy. V tme sme mali možnosť obdivovať tú istú budovu aj s dekoratívnym osvetlením, to znamená fasádnym osvetlením.
V sobotu sme sa vybrali na dlhší výlet: cieľom bol park ležiaci na západnom okraji mesta a Eggenbergský kaštieľ v strede tohto parku. Tu sme absolvovali dvojhodinovú prehliadku za účasti sprievodcu ( všetko bolo v angličtine, tak ako aj inde, ale výkladu rozumeli aj tí účastníci akcie , ktorí mali len skromné jazykové znalosti). Mimochodom, navštívili sme aj štadión športového klubu ASKÖ, o ktorom – priznajme sa predtým nikto z nás ani nepočul. Prítomnosť pávov v záhrade kaštieľa a pohľad na nich v nás vyvolal prekrásne pocity. V samotnej budove, z toho čo sme tam videli, bola pre nás najzaujímavejšia akcia- výstava obsahujúca biblické témy vytvorené v 14.-15 storočí.
V popoludňajších hodinách sa náš tím rozdelil na dve časti. Jedná časť vyhľadala múzeum detekcie, druhá časť si prezrela prírodovedné exponáty. Spoločne sme si našli čas aj na prehliadku výstavy významného architekta – grafika 20. storočia z bývalej Juhoslávie, ďalej na prehliadku výstavy – zbierky portrétov z posledných dvoch storočí a jeden člen našej skupiny sa dokonca dostal aj do múzea Johanna Puch-a a to na výstavu – prehliadku áut , o ktorú mal on osobný záujem.
Tretí deň vo večerných hodinách , v podstate na záver našej študijnej cesty , za prítomnosti všetkých členov nášho tímu , sme v jednej kaviarni na umelom ostrove rieky Mura – ktorý bol vybudovaný v rámci programu Hlavné mesto kultúry- slávnostne ukončili celkový program cesty a to pri posedení a odbornej diskusií, kde sme zhodnotili celkové výsledky a poznatky získané v rámci akcie.
(Fotografie: Pavol Horváth, Attila Balogh)